Listopad 2009

Milencova zrada- 7. kapitola: Vysvetlenie

29. listopadu 2009 v 19:27 | Lucy |  Milencova zrada
Je tu ďalší dielik, užite si ho n_n


Je to dosť krátke, ale už čoskoro bude na svete ďalšia kapitola :) a okrem toho je škola, zvládame to, ako to ide


Hidan sa zvalil na zem a rozplakal sa. Nevedel, či šťastím, alebo smútkom preto, že sa k nim pridal a zradil ho.
,, Ka…kuzu…si, si to ty ??´´ žalostne sa naňho pozrel.
,, Ak je to len nejaké jutsu tak… tak…´´ zaťal päsťou a hodil pohľad na šklebiacu sa dvojicu. Hneď ale svoj zrak presunul na Kakuza, ktorý sa k nemu pomaly blížil.
,, Ach, ty chudáčik !´´ škaredo sa zašklebil.
,, Si taký chcípák, taký debil… Prečo si sem liezol ??´´


Po tom, čo si sa vrátil- 5. diel: Tsuki

29. listopadu 2009 v 15:43 | Lucy |  Po tom, čo si sa vrátil
Tak, je tu ďalší, ale o dosť kratší dielik. No, neviem, ale možno nabudúce tam bude už aj.... no vy viete, čo n_n ak budete dobrí :)




Ešte raz sa ospravedlňujem za dĺžku tohto dielu:




Hidan sa prebral veľmi skoro ráno, keď ešte všetci spali. Potichu, aby nezobudil Tobiho s Deiom vyšiel z izby, prešiel chodbou a vstúpil do svojej. Tam sa potichu prezliekol, tak aby neprebudil Kakuza a odišiel.


Po tom, čo si sa vrátil: 4. diel- Vyhýbavosť

25. listopadu 2009 v 16:46 | Lucy |  Po tom, čo si sa vrátil

Ďalší dielil n_n








Kakuzu a Hidan sa sebe naozaj vyhýbali. Robili okolo seba také okľuky, že si to všimli aj ostatní Akatsuki.
Pri večeri boli všetci ticho ako pena. A to za 1. raz za 5 rokov.
Pein bol celý natešený, že jeho "chlapci" už dospeli a nebudú sa ako obyčajne pohadzovať špagetami, alebo iným jedlom. Každé jedno oko za stolom úpenlivo sledovali Kakuza s Hidanom, ktorí samozrejme sedeli vedľa seba z dôvodu, že sú tímoví partneri a ich vytočenosť smerom od toho druhého bola viac ako nápadná. Obaja však robili, akoby nič.
Kakuzu sa zrazu vytočil k Itachimu. Každá dýchajúca bytosť zrazu prestala aj dýchať a všetci sa pozreli a započúvali do Kakuza. Na ich sklamanie však len poprosil, aby mu podal… kečup. Ako si ho bral, nechtiac drgol do Hidana a ostatní Akatsuki vedeli, že majú o zábavu postarané.
,,Do prd°le, ty kok°t, čo robíš?" vyprskol Hidan.
,,Nevrieskaj na mňa ty debilko!"
,,A čo do mňa drgáš?"
,,No tak prepááááááč, omylom!" hodil ironický tón.
,,A ticho tu bude!" zvreskol šéf a skoro prevalil stôl s jedlom.
Zombie duo sa na neho otočili a rázom obaja zmĺkli.


Upíria láska

25. listopadu 2009 v 16:01 | Lucy |  Jednorázovky
Venované Shikiten


Rozviň svoju túžbu pred tým, než ju zidealizuješ.
Veď čo môže byť krajšie ako úprimná láska…?


Tancovanie mrakov na oblohe a rytmické predbiehanie dažďových kvapiek nebolo často prirodzené, zvlášť nie na tomto neobvyklom mieste. Tvár z mramoru, takmer perlové vlasy a náruživé oči, badajúce len po jednej veci. Stál nehybne, priam ako socha a bol tomu rád. Toto počasie ho upokojovalo. Jeho mrazivý dych doliehal na sklo, na ktorom bol takmer prisiaty a jeho kryštálové oči pokojne sledovali veci tak krásne a neopísateľné, a veci pri tom tak normálne a ľudské. Nemohol si pomôcť, vystrel ruku a dotkol sa priesvitnej steny posiatej kryštálovými slzami. Zrazu sa za ním niečo nepatrne pohlo a jemu sa z krka ozvali tie známe ostré britvy, ale ignoroval ich.
,,Kakuzu."
,,Deidara je v poriadku, len nejako nešikovne padol."
,,Kyaaa, Tobi!"
Ozvalo sa z dolného poschodia.
Otočil som sa a môj zrak sa stretol s skrz-naskrz mojim protikladom. Predo mnou stál vysoký, mohutný muž. Jeho pokožka bola čokoládová, tmavé vlasy mu padali do očí, keďže v tomto momente nemal tvár zahalenú a z očí mu sršala sýta zelená.
,,Čo mu zasa robí?"
Obaja sme zišli mlčky dolu schodmi. Prešli sme hlavnou sálou a útrobami chodieb sme sa dostali pred dvere našej infekčnej izby. Môj partner otvoril dvere a na mňa sa zvírila vôňa čerstvej krvi. Britvy silno zatiahnuté pod kožu sa začali hlásiť o slovo a pokúšali sa dostať na povrch. S týmto som však zmierený. Sústredene som vošiel dovnútra s vedomím, že som nedal na sebe znať najmenšej zmene v mojej bledej tvári.
,,Deidara, si v poriadku?" ustarostene som sa spýtal.
,,Jej, ahoj Hidan. No, možno by som bol, KEBY MA PRESTAL TENTO DEBIL OTRAVOVAŤ!" odvrátil pohľad smerom k mužovi v oranžovej maske.
Privrel som oči a môj pohľad spočinul na zranenej ruke môjho kolegu.
Prudko som sa nadýchol a napriek ostrým britvám som sa pokúsil užívať si tú vôňu. Nebola to tá vôňa, ktorú cítim každý deň, hodinu, minútu, sekundu. Nebola to vôňa môjho partnera. Bola to vôňa známa, ale nie tak ako u Kakuza. No, musím uznať, že je pravda to, čo sa vraví. Vôňa chcenej osoby nás priťahuje vždy najviac. Vlastne táto existencia, existencia tejto MOJEJ stránky je veľmi malá, ale napriek tomu silná. Je to asi len štvrtina zo mňa. Možno menej, no napriek tomu ju cítim intenzívne.

On však o tom netuší nič. A ani nemôže. Jediný, kto o tomto vie je šéf tejto organizácie. Práve on mi dáva dostatočné zásoby toho, čo potrebujem. Proste táto forma je potrebná k Jashinizmu a ja som ju musel prijať. Že budem prahnúť po krvi. Moja pokožka sa zmení vo chvíli, keď sa napijem krvi. Ale len vtedy, keď zabíjam v mene Jashina. No ak chcem len uhasiť smäd…
,,Hidan, jedol si dnes?" prebudil ma zo zamyslenia Kakuzu.
,,No, nie…"
,,Poď, niečo si dáme." Znechutene som sa ušklebil, ale šiel som.


Hra

21. listopadu 2009 v 21:08 | Lucy |  Jednorázovky
Upozornenie: yaoi!

Bol teplý, letný večer. Kakuzu sedel znudene pred telkou.
,,To je ale nuda." prepol kanál a dostal od spolu sediaceho Peina pohlavok.
,,Prečo si to prepol?"
,,Lebo ma to nudí…" povedal kľudným hlasom a prepol to na eroti°ký film.
,,Toto ja pozerať nebudem…" Pein sa postavil a odišiel.
Kakuzu sa chvíľu pozeral na film, ale potom ho aj ten omrzel. V hlave mal totiž len jednu osobu, ktorá by ho dokázala z tejto stránky dokonale uspokojiť. Kakuzu sa zodvihol a vyšiel hore do izby, ktorú obýva spolu s Hidanom. V izbe sa okrem nábytku nachádzali ešte jedny dvere, za ktorými sa svietilo. Smilne sa olizol a pozrel sa cez kľúčovú dierku.
Kakuzu sa zasmial a úchylne pozoroval svojho partnera v sprche, ako sa umýva v intímnych partiách. Vzrušene vydýchol a odstúpil od dverí. Nesmie sa vzrušiť, lebo by sa prezradil a to by bol koniec špehovania. Radšej sa rýchlo premiestnil k svojej posteli a sadol si.
Zrazu ho niečo napadlo. Ľahol si na brucho a vzal si časopis z nočného stolíku.
Chvíľu si ho listoval a keď Hidan vyšiel z kúpeľne, uškrnul sa.
,,Čomu sa tak rehotáš?" spýtal sa nechápavo Hidan, keď si česal vlasy.
,,Nepoviem, na to si ešte moc mladý." Kakuzu vedel, že ľahko využije Hidanove hlúpe otázky, ako sa mu to bude hodiť.
,,Csst…" Hidan sa mu otočil chrbtom, ale potom sa otočil späť a hodil psie oči.
,,Kuzu-cháán, pekne prosím!" hodil sa ku Kakuzovej posteli.
,,Nie.." usmial sa Kakuzu.
,,Kuzu-cháááááán, prosííííím!!"
,,Hm..," otočil sa Kakuzu na Hidana "a keď ti to poviem…alebo vieš, čo… ja ti to ukážem." Chytil Hidana za ruku a šľahol s ním o zem.
,,Au, Kakuzu. To bolí!"
,,To ma nezaujíma. Teraz ti ukážem, na čo stále myslím!" Kakuzu rozopol Hidanovi gate a roztiahol mu nohy od seba, ale potom ho napadlo niečo iné. Späť mu ich zapol, čo Hidana dosť prekvapilo. Dovolil mu, aby si sadol.
,,Kaku, že mi neublížiš?!"


Rozcestník - Animácie

13. listopadu 2009 v 12:32 | Lucy |  Animácie
http://img.libimseti.cz/s/%211065%21.gif animácie http://img.libimseti.cz/s/%211065%21.gif







Hidan píše Ježiškovi

12. listopadu 2009 v 21:53 | Lucy |  Vaše poviedky
Na začátek...
Vím, že do Vánoc zbývá ještě spousta času, ale moje šestiletá neteř chtěla pomoct s napsáním dopisu pro Ježíška. A v půlce psaní se mě zeptala, jestli píše Ježíškovi i Naruto. No vážně jsem nevěděla co jí na to říct. Nebo vy jste viděli Naruta slavit Vánoce? Nějak jsem se z toho vylhala, ale přivedlo mě to na nápad na tuhle jednorázovku. Kdo by měl asi největší problém napsat dopis Ježíškovi?
Hidane...
-------------------------------

Milencova zrada 6. kapitola: Nočný výlet

10. listopadu 2009 v 22:00 | Lucy |  Milencova zrada
Zo všetkého najskôr sa Vám chceme s Shikiten ospravedlniť, že to vychádz po pár mesiacoch.
Mali sme toho veľa, ale nejak sme to dali dokopy :)

Modré myšlienky - ja
Fialové myšlienky- Shikiten







Bola temná noc, pršalo, a tak sa všetkým spalo naozaj dobre - teda, až na Hidana. Už pár dní nemohol spať, presnejšie od doby, čo ho Kakuzu opustil…
Prevrátil sa na druhý bok, obrátil mokrý vankúš a snažil sa zadržať ďalšie slzy. Ale plač mu predsa k ničomu nepomôže!! Chová sa ako kretén…
No hej… lenže kedykoľvek sa zadíval na prázdnou posteľ vedľa sebe, prišla nová várka sĺz. To proste nešlo zastaviť. Tak rád by sa aspoň chvíľu vyspal. Bol unavený a potreboval odpočinok, ale jeho srdcu to bolo jedno…
Zotrel si rázne slzy, zaťal oči a vstal. Nechcel potlačovať svoje city, ale stále plakať ako malé mimino to nevyrieši!! Musí niečo robiť!! Keď Kakuza pomstí, určite sa mu aspoň trochu uľaví. Musí tých sráčov nájsť a do jedného ich pozabíjať!! Ukáže Jashin-sama, že aj keď je len človek ( vieme, že je aj shinigami, ale je aj človek, nie? xD ), dokáže sa aj s takou bolesťou, akú mu prináša, vyrovnať! Všetkých ich zabije a obetuje a… Jashin-sama mu Kakuza vráti späť!

Nebo, peklo, ráj...

8. listopadu 2009 v 15:38 | Lucy |  Vaše poviedky
Nebe, peklo, ráj. Kam tě duše dám Do nebíčka, do peklíčka....Sakra, tohle je fakt blbý.
Tobě nestačí, že jsi pitomej, ty si k tomu všemu musíš ještě nutně hrát na malý děcko?
Ku*va, nekecej mi do toho! Kazim ti snad já tvoje pochybný kšefty?
Zabiju tě...

Po tom, čo si sa vrátil- 3. diel: Telefonát

6. listopadu 2009 v 12:12 | Lucy |  Po tom, čo si sa vrátil
Tak je tu ďalší dielik n_n užite si ho








,,Akože podvádzam?!" vyštekol Kakuzu celý rudý.
,,Čo po mne vrieskaš? Proste sa mi to snívalo. Povedal to ten starec s bielou bradou. Kakuzu, ja neviem, prečo sa mi to sníva." privrel oči. Kakuzu sa chytil za čelo.
,,Hidan, musíš mi veriť!"
,,Kakuzu, nekrič, akoby som ti neveril! Len som chcel, aby si vedel, ako sa môj sen zmenil."
Kakuzu začal silno dýchať.
Pritisol si Hidana na prsia a pohladkal ho po líci.
Nastalo trápne ticho, nikto nevedel, čo povedať. Nakoniec Kakuzu Hidana pustil.
,,Niekam idem, za tak dve hodiny som späť."
,,Ale ty stále niekam chodíš."
,,Hidan, toto je neodkladné. Prosím ťa, pochop ma. Ľúbim ťa." pobozkal ho a odišiel.
Hidan si najprv niečo frflal popod nos, ale nakoniec sa rozhodol, že nepresedí celý deň v izbe napätý, kedy sa Kakuzu vráti a radšej si sadol k telke.
Práve dávali Rosalindu a Hidan mal čo robiť, aby si to nemusel namieriť do kúpeľne.
Poprepínal pár programov a telku vypol.
,,Ach, to je nuda, Jashin-sama…." Hidan strnul a vyskočil.
,,No jasne, dnes som sa ešte neobetovával Jashinovi-sama. To predsa nemôžem vynechať!"



Po tom, čo si sa vrátil 2. kapitola: Pochybnosti

2. listopadu 2009 v 21:55 | Lucy |  Po tom, čo si sa vrátil
ďalšia kapitola :)





,,K…kakuzu?" oslovil Hidan Kakuza, čím ho vytrhol zo zamyslenia.
,,Hidan, deje sa niečo?" spýtal sa so strachom v hlase.
,,Kakuzu, odvtedy čo mám tie sny, si divný! Kakuzu, ty mi niečo tajíš!"
Kakuzu sa zatváril podráždene. Postavil sa z postele a ohradil sa: ,,Samozrejme, že sa chová divne! Ty by si sa nechoval divne, keby sa človeku ktorého miluješ snívali každú noc sny o tom, ako ho podvádzaš? A ešte k tomu aj s človekom opačného pohlavia! Skoro týždeň som už nespal!"
Hidan nadvihol obočie.

Po tom, čo si sa vrátil 1. diel- Divný sen

1. listopadu 2009 v 18:37 | Lucy |  Po tom, čo si sa vrátil
Je tu prvý dielik Po tom, čo si sa vrátil, dúfam, že sa páči n_n




Šiel som pomaly. Na môj vkus až veľmi pomaly. Chcel som ísť rýchlejšie, ale nešlo to. Obklopovala ma dokonalá tma. Dokonca ani moje oči, oči Boha smrti nedokázali v tej tme nič rozoznať. A zrazu, znenazdajky sa predo mnou zjavilo svetlo. Vychádzalo z privretých dverí nachádzajúcich sa kúsok odo mňa. Ale kde sa tam vzali? Zrazu som sa pohol. Napriek tomu, že proti mojej vôli, nemohol som zastaviť. Telo ma neposlúchalo.
Nakukol som do dverí a to čo som uvidel ma veľmi zamrzelo. Ucítil som ten známy, ale
starý pocit, ktorý som už skoro mesiac necítil. A zrazu nanovo. Môj Kakuzu tam stál s nejakou fiflenou. Olizovali sa! Hladkal ju tak vášnivo… mňa sa tak nikdy nedotýkal. Je to tým, že som chlap? A zrazu som ho uvidel. Bol som tak zameraný na Kakuza, že som si ho doteraz nevšimol. Hladkal sa po bielej brade. V jeho výraze bolo niečo, čo upokojuje. Nevedel som to vyjadriť, no vyzeral veľmi sympaticky. Usmial sa na mňa a ja som sa tiež pokúsil o úsmev, no keď som si opäť všimol Kakuza, nemal som chuť sa rozplakať, ale zabíjať. Mal som zlosť, nervy. Boli už skoro nahí! Oni sa milovali.
Začal som kričať, ale nepočuli ma, alebo nechceli.