Prosinec 2009

Akatsuki a táborák

27. prosince 2009 v 16:10 | Lucy |  Jednorázovky
Bol jeden z tých teplejších dní, na oblohe nebolo ani mráčika a vonku ani vtáčika letáčika, také bolo vedro.
,,Voduuu…" skríkol piskľavo Itachi, keď spadol z tej únavy z gauča. V hrdle mal sucho, cítil sa ako na púšti Gobi.
O pol sekundy pri ňom stál Kisame s kíblom vody. Mal takých poruke ešte asi 10. Každých 5 minúť ho totiž niekto volá.
Raz je to Deidara, ktorý sa rozvaľuje na druhom gauči, alebo Hidan, ktorý nerobí nič iné len šomre a nadáva, aké je tu vedro.
Pein celé dni nič nepočúval, len aké je každému teplo.
,,Porada!" ozvalo sa sídlom Akatsuki.
Všetci sa po chvíli dostavili do obývačky a tak boli Dei s Itachim nútení posunúť sa. Kakuzovi bolo také horko, že chodil bez trička a Tobi si dával na krk kocky ľadu.
Keď si všetci s mrmlaním a pripomienkami posadali, Pein začal: ,,Keďže ste toto obdobie horúčav neschopní niečo spraviť a len sa váľate, rozhodol som sa, že pôjdeme niekam, kde je väčšia zima a to do.. hôr! Na stanovačku. Založíme si tábor a tam budeme niekoľko dní."
Pein sa začal tešiť ako malé dieťa so svojim skvelým nápadom.
,,No fajn…" povedal sucho Kakuzu.
,,Čo sa ti nepáči?", zrudol Pein, ,,môžeš zostať aj doma!"
,,Bez Hidana? To by bol krásny sen…" začal sa rozplývať Kakuzu, ale to sa Pein uškeril: ,,Ideš." Povedal škodoradostne a prebral tým Kakuza zo snenia. Hidan na to reagoval odfrknutím.
,,Má niekto nejaké pripomienky?" spýtal sa dodatočne Pein.
Keď každý odpovedal nie, zavelil, že sa ide baliť.


Po tom, čo si sa vrátil- 8. kapitola: Boj, ktorý nemôžem vyhrať

19. prosince 2009 v 22:32 | Lucy |  Po tom, čo si sa vrátil
Je tu ďalší dielik, tento raz kratší, za čo sa moc ospravedlňujem







Minúty, ktoré som strávil čakaním na Kakuza sa zdali ako hodiny… Žalúdok som mal zovretý a síce som ho mal prázdny, bolo mi na zvracanie. Hlava sa mi divne točila a keď sa otvorili dvere na našej izbe, skoro som zamdlel.
,,Ahoj miláčik.." usmial sa Kakuzu a dal mi na čelo pusu.
,,Ka…kakuzu…" povedal som nesmelo.
,,Deje sa niečo? Hidan.. je ti niečo?"
,,No… bola tu Natália…a…" nedokázal som vypustiť súvislú vetu.
,,Hidan, deje sa niečo, prečo tu bola?" Kakuzu ku mne skočil a silno ma objal; odtiahol som sa.
,,Prišla sa ospravedlniť… vieš, niečo som pochopil. Takto to proste nemôže byť. Tá žena ťa strašne miluje a ja viem aké to je…"
,,A čo mi tým chceš povedať? Ja k tej žene nič necítim…"
,,Lenže.. je veľmi milá a spriatelili sme sa a …. Takto to byť nemôže! Kakuzu, moc si jej ublížil! Vravel si jej, že ju miluješ.." Kakuzu ma umlčal bozkom, ale nebol v ňom žiaden cit, skôr násilie a chtivosť.

Musíme sa odlúčiť

16. prosince 2009 v 19:27 | Lucy |  Jednorázovky


Napätie, ktoré panovalo v tejto miestnosti sa dalo hádam krájať. Dve osoby sedeli na stoličkách oproti sebe a hádzali na seba nepriaznivé pohľady. Mladší muž so snehovými vlasmi a fialovými očami si zahryzol do pery.
,,Ale prečo práve ja?" spýtal sa pochmúrne.
,,Nikto iný nemá šancu prežiť." Odvetil Ďalší, neznámy hlas.
,,Kedy mu to mám oznámiť?"
,,Och, Hidan je mi to ľúto, ale nebude to trvať dlho."
,,No jasné… ale je to môj partner, ku°va, mal by ísť so mnou!"
,,Nemusel by to prežiť. Ešte nikdy som nedal nikomu z vás takúto misiu a žiadam ťa, aby si to nikomu nevravel, nikomu ani necekneš, na čo tam ideš. Je to prísne tajné." Pokrčil nosom.
,,Hej, to chápem… do p°če, ja ho tu nechcem…." Vzpieral sa Hidan.
,,Nechať samotného, však? Máš strach, že keď sa vrátiš, bude sa správať ináč. Ja ho poznám dlhšie ako ty, Hidan. Ak niekoho naozaj miluje, nezradí ho a nepodvedie."
,,Ja mu verím, ale aj tak… nemám na výber, však?" sklonil hlavu.


Milencova zrada- 8 kapitola: Bez života

13. prosince 2009 v 19:52 | Lucy |  Milencova zrada
je tu ďalší diel, stvorený s veľkou pomocou Shikiten, keďže som tu nebola.. ako to počítam, vychádza to na dva, maximálne tri diely a táto poviedka bude ukončená








Hidan schytil svoju kosu, ktorá sa váľala vedľa neho a mŕtvo prešiel až k sídlu Akatsuki- chudák, ani si poriadne neuvedomil, ako sa tam dostal. Pred očami mal stále tú scénku a potupenie.. to, čo tam zažil. Videl ho, videl Kakuza! Ani tomu nemohol uveriť… ale veľmi ho to bolelo. Ako sa k nemu správal, ako ho ponížil. Lenže Hidan už nemal silu na plač, slzy. Nedokázal to už. Kakuzu žije.. a je šťastný.. šťastný BEZ neho. Proste to tak už je. Pomaly prešiel k bráne Akatsuki sídla…


Po tom, čo si sa vrátil- 7. diel: Natália

12. prosince 2009 v 11:24 | Lucy |  Po tom, čo si sa vrátil
Je tu ďalší dielik PTČSSV, dúfam, že sa Vám páči n_n





Keď som sa prebudil, Kakuzu tu už nebol. Jediné, čo som našiel bol odkaz, že sa za chvíľu vráti. Lenže ja poznám tie jeho chvíle; preňho sú to aj hodiny…. Vyzeralo to, že to bude zase jeden z tých nudných dní… žiadna misia, proste nič… Prešiel som obývačkou do kuchyne, kde už raňajkovali Deidara a Kisame.

Sila hriechu

6. prosince 2009 v 10:04 | Lucy |  Jednorázovky

U akatsuki bola ako zvyčajne, nuda. Vonku pražilo a Pein udelil Kisamemu, Zetsuovi a Tobimu ,,zvláštnu" misiu: Nakúpiť. Niežeby tých 40° tak strašne vadilo, to sa ešte prežiť dalo, ale keď je šéf nas°atý, nikomu nič nedovolí a všetkých diriguje. Práve, keď sa Deidara s Hidanom hrali karty, šiel náhodou okolo nich a bez premyslenia kopol do stola, na ktorom bola rozložená hra.
,,Ku°va, čo robíš ty ko°ot?!" začal po ňom štekať Hidan.
,,Ukludni sa, nestojí to za to, nevidíš, aký je dnes kyslý? Je skysnutý ako pokazené mlieko, očividne mu niečo…. Chýba." Ukázal smerom ku Konan. Pein to hneď pochopil a zaprel to: ,,Čo ty môžeš vedieť? Teda, aby si vedel, medzi nami je to v najväčšom poriadku!"
,,Jasne, jasne. Vieme.." odvetil okoloidúci Sasori; nebaví ho, keď sa niekto háda.
Pein len zodvihol nos a odišiel a ako nedával pozor, dívajúc sa do neba, udrel do Kakuza, ktorý si rátal peniaze a veľká čiastka sa mu roztrúsila po zemi.
,,Hej, nevieš dávať pozor?!"
Peinovi sčervenali uši a na to celá tvár.
,,Tak dosť!" skríkol.
,,Všetci do obývačky!" zvreskol po celom sídle.


Po tom, čo si sa vrátil: 6 diel- Splynutie

3. prosince 2009 v 17:31 | Lucy |  Po tom, čo si sa vrátil
Je tu ďalší diel s prístupnosťou 18+-...
aj tak na to všetci kašlú xD prajem príjemné čítanie









Chvíľu sme tam len tak stáli, v mileneckom objatí. Kakuzu nečakane prešiel rukou k môjmu stehnu. Začal ma hladiť a ja som sa snažil ignorovať tieto náznaky ,,niečoho". Oboma rukami prešiel k mojej tvári, jemne ma chytil za bradu a tvár mal odrazu bližšie k tej mojej. Začalo mi prudko byť srdce, aj keď som sa to snažil popierať sám sebe. Nedočkavo mi zašiel rukou pod tričko a ja som musel zakročiť: ,,Ehm.. Kakuzu, teraz nie…" Kakuzu sa zatváril skleslo a pustil ma.
,,To si mi mohol povedať skôr, ako som sa vzrušil." Zamrmlal si popod nos a mne to pripadalo, ako by to vravel skôr sebe, ako mne.