Leden 2010

Rozcestník - Anime online

18. ledna 2010 v 19:58 | Lucy |  Anime on-line
http://img.libimseti.cz/s/%211199%21.gif anime online http://img.libimseti.cz/s/%211199%21.gif

7 hlavných hriechov: Avarice

12. ledna 2010 v 17:41 | Lucy |  Poviedka 7 hlavných hriechov
nechcelo sa mi to čítať, takže ak je to schomolenina, nečudujte sa xD





Vonku svietilo slniečko a na oblohe nebolo jediného mraku.

Deidara sa prebudil s celkom dobrou náladou. Hneď šiel do kuchyne, dať si niečo pod zub.
Keď vošiel, väčšina Akatsuki už sedela za stolom a raňajkovala.
,,Dobré ráno." Pozdravil. Niektorí ho odzdravili, iní mali svoje záležitosti, ako napr. hádanie sa, alebo privlastňovanie jedla.
Deidara si sadol za stôl a sledoval, ako si Itachi nalieva kávu…. Do jeho šálky! Zrazu ho prepadol divný pocit vziať mu tu šálku a vyliať mu ju na hlavu.
,,Itachi!" vyskočil zo stoličky bez toho, aby si uvedomil, čo robí.
,,Áno?" spýtal sa Itachi kľudným hlasom.
Deidara si uvedomil, čo spravil a sadol si.
,,No, nič… len ja že.. máš moju šálku." Povedal.
,,Ehm, vadí to?"
,,Nie, nie…."


Ľavá ruka Boha- Kniha o Anjelovi smrti!

12. ledna 2010 v 17:16 | Lucy |  Knihy


Kniha o Anjelovi smrti!

"Útulok spasiteľov na Shotoverskom zráze je jedna veľká lož. Spásy sa tam človek nedočká a o útočisku nemôže byť ani reči."
V útulku spasiteľov niet priestoru pre radosť a nádej. Väčšinu chovancov priviedli na toto skľučujúce miesto v útlom detstve proti ich vôli. Krčia sa pod krutovládou mníchov, ktorých zverstvá a nemilosrdnosť majú jediný cieľ - slúžiť Obesenému spasiteľovi.
Útulok je rozľahlá pevnosť plná spletitých chodieb nasiaknutých pachom storočí náboženského zápalu.
V jednej z nich stojí chlapec a cez tmavé okno pozoruje čerstvé prírastky do tohto pozemského pekla. Má štrnásť alebo pätnásť rokov - svojím vekom si nie je istý rovnako ako ani ostatní chovanci. Dávno zabudol svoje pravé meno, teraz mu hovoria Cale. Nepamätá si nič z predchádzajúceho života a netuší, čo ho čaká v budúcnosti…
Ani to, že ho nazvú Anjelom smrti.
Očakáva sa, že Ľavá ruka Boha Paula Hoffmana bude jednou z najmedializo­vanejších kníh roka 2010. Predurčuje ju na to skvelý príbeh, originálny námet a majstrovské rozprávačstvo, ktoré nenechá čitateľov vydýchnuť, kým neobrátia poslednú stranu. Podľa vydavateľstva Pinguin, ktoré zakúpilo práva, Ľavá ruka Boha je prvým dielom trilógie. Vydavateľstvo Ikar má v pláne vydať aj ďalšie časti.



http://www.martinus.sk/data/tovar/_l/77/l77245.jpg



Cale nazrie do dverí v nevhodný čas, uvidí obrovskú hrôzu a jeho život už nikdy nebude, ako pred tým!

Milencova zrada: 9. diel- Prebudenie

6. ledna 2010 v 17:57 | Lucy |  Milencova zrada
Je tu predposledný dielik n_n








Všetci vybehli z jaskyne a rozutekali sa po lese. Neboli od seba vzdialení ďaleko, keby prípadne na niekoho narazili, mohli na to upozorniť a šli po dvojiciach.
Chudák Hidan, chápem, ako sa cíti, ja by som to asi urobil tiež, to všetko…. Premýšľal v duchu Deidara. Bez Sasoriho už je to proste iné… Teraz tu má Tobiho… Je úplne iný, ako Sasori…
Asi po pol hodine našli niečo podivné.
,, Pozrite, Deidara-senpai, tu niekto leží !´´ zavolal radostne Tobi. Deidara k nemu hneď pribehol.
,, To je jeden z tých šmejdov!´´ zadíval sa na mŕtve telo.
,, Hidan, to bol určite on !´´ preblesklo mu hlavou.
,,A tu sú stopy po krvi, tadiaľto bežal!
,, Rozbehol sa týmto smerom." a Tobi sa hneď hnal za ním.
,, Určite nebude ďaleko !´´ pridal na tempu.
,, Hidáán, si tuuu ?!!!´´ volal.


7 hlavných hriechov- Wrath

6. ledna 2010 v 15:35 | Lucy |  Poviedka 7 hlavných hriechov
Tak, dávam Vám sem 1. diel novej poviedky- Hnev

Užite si ju xD





Lúče slnka silno prenikali cez okno dovnútra. Bolo asi desať hodín ráno a muž sa nepokojne prevaľoval z boku na bok. Svetlo mu bilo do očí a telom mu začal lomcovať hnev.
,,SAKRA!!" otvoril oči a vyskočil z postele.
,,To sa tu človek ani vyspať nemôže?!" zúril.
,,Ku°va, drž hubu." Hodil po ňom podušku jeho partner. Oslovený ju chytil a roztrhal na pár kúskov.
S mrmlaním pod nosom zastrel žalúzie na okne a ľahol si späť do postele.
Ešte len je ráno a on už bol vytočený.
,,Kakuzu?" zaznel v izbe ospalý hlas.
,,Sakra, čo chceš!" vyprskol.
,,Kakuzu, prečo zakaždým vybuchneš? Už nič!" Hidan sa urazene prevalil nabok.
Kakuzu mal zlosť, ale predsa len sa trochu hanbil.


Daždivá noc

6. ledna 2010 v 13:16 | Lucy |  Jednorázovky



Dažďové kvapky pomaly padali na zem a miešali sa s lístím, kvetmi a inými vecami.

V jednom neveľkom japonskom dome na záhrade sedeli dve postavy.
Jedna bola veľká a svalnatá. Tá druhá bola ešte väčšia a svalnatejšia, no nepôsobila takým ,,neobyčajným" dojmom. No všimnúť si na nej veľmi zvláštnu vec- modrú pokožku. Oči mala žraločie a v ústach mala ostré zuby. No napriek tomu pôsobila ľudsky.
Druhá postava s hnedou pokožkou a zelenými očami mala po celom tele divné nite, veľmi pripomínali stehy. Muž so zelenými očami si zrazu ľahol pozdĺž rybníka a hľadel na vodu, na ktorej sa odrážal svit mesiaca.


Po tom, čo si sa vrátil: Epilóg- Akatsuki

4. ledna 2010 v 16:15 | Lucy |  Po tom, čo si sa vrátil
Ako som napísala v 10. kapitole, možno keď dopíšem Nesmteľné srdce a 7 hh. napíšem aj 3. sériu.;)







Je to okolo dvoch rokov, čo Hidan prišiel do Akatsuki. Odvtedy sa v tejto organizácii toho moc nezmenilo.

Keď sa Kakuzu dozvedel, že bude mať nového partnera, moc nadšený nebol. A keď ho spoznal, bolo to ešte horšie. Snažil sa poprieť cit, ktorý choval k Hidanovi a preto sa rozhodol odísť. Lenže Hidan ho miloval a preplakal veľa nocí. Nakoniec sa rozhodol ísť Kakuza hľadať. Jeho kamarát a partner z Akatsuki, Deidara, mu pomáhal, ako sa len dalo a jedného osudového dňa ho našli. Stál na lúke spolu s bandou z Vodopádovej, plnili misiu.
Kakuzu ho vtedy veľmi hlboko citovo zranil a Hidan to nezvládol. Rozhodol sa zájsť za psychológom a rozprával mu o Kakuzovi, čo všetko zažil.
Kakuzu si tento rozhovor vypočul. Vtedy sa rozhodol, že sa vráti. Moc Hidana miloval a konečne si to pripustil.

Obaja boli šťastní, lenže potom začal mávať Hidan desivé nočné mory, ktoré zapríčiňoval Kakuzov starý sensei. V tých snoch videl Hidan minulosť. Videl lži a Kakuzovu bývalú milenku, ktorej sa ale veľmi bál, lebo si myslel, že mu Kakuza preberie.
Kakuzu zašiel za Tsukim, nech ho nechá na pokoji. Hidan sa stretol s Natáliou a zistil, ako hlboko Kakuza miluje. Hidan sa chcel Kakuza vzdať, ale ten mu to nedovolil. Všetko sa nakoniec dobre skončilo.
Kakuzu a Hidan však nie sú jediný pár v tejto organizácii. Možno sa zdá, že sú len bezcitní chladnokrvní zabijaci, ale opak je pravdou. Každá dýchajúca bytosť má city.


Všetci žijú pokope. Možno sa to nezdá, ale sú rodina. Za ten čas si všetci medzi sebou vytvorili hlboké putá.

Po tom, čo si sa vrátil: 10. kapitola-

4. ledna 2010 v 16:05 | Lucy |  Po tom, čo si sa vrátil
Posledná kapitola. Ešte sem dám epilóg a napíšem 7 hlavnýách hriechov. Keď dokončím spoluautorskú s Shikiten, začnem písať Nesmrteľné srdce ( možno bude spoluautroská s Genemeri )

No a keď toto všetko popíšem, MOŽNO by som napísala na túto poviedku 3. sériu.




Kakuzu ma zdrapil za nohavice a začal mi ich zvliekať.
,,Kakuzu, si moc rýchly!" sotil som ho a vyskočil z postele.
,,Čo sa ti nepáči?" chytil ma zozadu okolo pása a pobozkal na krk.
,,Kakuzu.. ja… ách.."
Som zbabelec. Nič nedokážem zo seba dostať.
,,Hidan, poď sem." Stiahol ma k sebe a surovo do mňa vnikol. Ucítil som prudkú bolesť a po líci mi stiekla slza, ale chápem to. Kakuzu proste musí svojmu telu vyhovieť.

Sakurine lupene

4. ledna 2010 v 14:12 | Lucy |  Jednorázovky



Ružové lupene nerytmicky padali na zem a tým dodávali parku krásu.
Napriek tomu, že na tomto mieste bolo nádherne, bolo tu prázdno. Jediné, čo to hrozné ticho rušilo bolo fúkanie vetra. Na oblohe sa začali objavovať mraky a pomaly sa začali spúšťať dažďové kvapky. Obloha polievala kvety čerešne a tie sa za to odvďačili krásnym leskom.
Staré ošúpané lavičky zastierali konáre stromov.
Odniekiaľ z tmy sa zrazu vynorili dve postavy. Jedna bola veľká, vysoká a svalnatá. Určite to bol chlap. Naopak tá druhá bola útlejšia, menšia. No krivky pod plášťom odhalili, že ide o muža.

Obaja sa prechádzali po záhrade a niečo si rozprávali. Chlapec pozorne sledoval každý priateľov pohyb a počúval všetky jeho slová.

,,Umenie nie je len tvorba. Je to čaro veci, vzniku, veci seba samej. Sú veci, ktoré neovplyvní ani ten najsilnejší ninja. Môžeš snáď prikázať tráve, aby prestala rásť? Ale nakázať mesiacu, aby sa nevystriedalo so slnkom? Sú to prírodné deje, ktoré nezmeníme a neovplyvníme."

,,Ja tomu rozumiem. Ale vieš… Ja milujem výbuchy a preto ich nazývam umením." Odporoval druhý hlas.
,,Áno, každý považuje niečo iné za umenie. Napríklad sa pozri na toto." Chlap ukázal tvárou k čerešni, z ktorej opadávali lupene kvetov a lístie.
,,Opadávanie lupeňov je krásne. Ale čo zostane z toho stromu? Aby malo toto ,,stvorenie" zmysel existencie, musí byť v celku. Toto je umenie. A naopak tvoje umenie je to, čo ten celok ničí. Umenie rozdeliť to. Umenie je niečo stvoriť. Myslieť. Človek dokáže písať, čítať, tvoriť, rozmýšľať.... dokáže toho veľa. Aj veriť je umenie.Veriť v Boha, či dokázať niečo v živote. Sme ninjovia. Dokážeme získať poznatky a údaje, ktoré by obyčajný človek získať nedokázal. Máme neobyčajné schopnosti."

,,Máš pravdu." usmial sa nižší muž.
,,Ďakujem. Zmenil si mi obraz na svet. Výbuchy stále ostávajú pre mňa umením, ale uvedomujem si, že význam má život a existencia každého stvorenia. Od rastlín až k človeku."

,,A ja ti ďakujem, že si ma pochopil. Niekto možno môže frflať, že milujem peniaze, ale nie je to moja vec? Ja sám dobre viem, prečo ich CHCEM."

Dve postavy mizli v šere. Dažďové kvapky ako kryštále dopadali na zem a miešali sa s ružovou krásou.
Vietor silno zafúkal a zhodil hŕbu kvetov.
Padali na zem a vytvárali na mokrej zemi neprirodzené lekná.


Každý človek by mal mať svoj pohľad na svet, veriť v umenie a vedieť, čo to umenie je.
Každý človek je obdarení istými schopnosťami, ktoré nazýva umenie.


No najkrajšie umenie je to, ktoré sa nedá ovplyvniť- príroda.

Po tom, čo si sa vrátil: 9. kapitola- Kto si na koho brúsi zuby

3. ledna 2010 v 15:33 | Lucy |  Po tom, čo si sa vrátil
Tak, je to ďalší dielik, dúfam, že sa bude páčiť xD





Toto ráno bolo vlhké a temné. Vonku tancovali dažďové kvapky a ja som sa znudene pozeral na film o vlkolakoch.
,,Nemôže byť krajšie počasie?" spýtal som sa sám pre seba, keďže ,,môj drahý" bol zase niekde preč. Už mám toho plné zuby! Toto mi robí snáď naschvál. Zavrel som oči a už som si predstavoval, ako mu vynadám, keď sa vráti. Jasné!
V noci som mu dobrý, ale len čo sa ráno prebudím je fuč! Ku°va!
No, nedá sa nič robiť. Nezdvíha mobil a nenechal žiadny odkaz.
Nechcem zase celý deň presedieť za obrazovkou. Pein má teraz obdobie ,,žiadne misie". A čo máme robiť? Všetci sa nudia… len Kakuzu stále niekam chodí. Myslel som si, že chodil preč kvôli tej záležitosti s Natáliou, ale to je už predsa minulosť!
Zodvihol som sa z gauča do sedu a dal som si dlaň na čelo.
,,Kde zase si?" premýšľal som a v tom ma niečo napadlo. Vzal som mobil, vyťukal číslo a keď zaznela odkazová schránka, začal som: