Květen 2012

Final fantasy: Come little children

16. května 2012 v 22:29 | Lucy - Terkina a Shikitina sestirčka xD |  Anime videá
Come little children vo Final fantasy, celkom pekné video :-))


Daisukeho priznanie: 2/2

15. května 2012 v 22:42 | Lucy - Terkina a Shikitina sestirčka xD |  Priznanie
Ták, je tu druhý diel Daisukeho priznania. Vopred sa ospravedlňujem za gramatické chyby a opäť za zle nadstavené interpunkčné znamienka ( viď. 1/2 )
Snáď sa bude páčiť a ja sa pustím na Ericovo priznanie :-)

Meno: Kuroshi Daisuke
Vek: 18 rokov
Oči: zelené
Vlasy: čierne


V izbe, sediac a lutujúc sa, som usúdil, že najlepšie bude, keď vbehnem pod sprchu a na všetko zabudnem. Nešlo len o moje city, ktoré som nemal zranené až tak, ako som si myslel. To, čo mi vadilo najviac bol fakt, že ten chlap ma dokázal vzrušiť. Nechcel som si to najprv pripustiť, ale to všetko sa odohráva len v mojej hlave a z nej to nikto čítať nebude.
Keď som stál pod prúdom tečúcej ľadovej vody, nechal som si všetko prebehnúť hlavou. Zadíval som sa do malého - a jediného - okienka v kúpeľni. Na malú chvíľu sa mi zazdalo, že tam niekto je. Potom ma napadlo, že je to len výplod mojej fantázie, a tak som nechal okienko okienkom a pobral som sa do izby. Osprchovanému mi bolo omnoho lepšie, nebol som aspoň spotený z toho horka a vlasy sa mi nelepili na pokožku. Rozhliadol som sa po izbe. Zadíval som sa na obrovské sklené dvere, ktoré viedli cez malý park k bazénu. Aspoň že tam bol aj záves, nepotrebujem, aby niekto čumel do mojej izby. Esteticky mi však prišlo to sklo zaujímavé, hodilo sa to tam. Izbu to presvedtlovalo a zdala sa byť opticky väčšia. Áno, sem sa to hodilo. Narozdiel od skla v ten hroznej jedálni, kde som spoznal jeho... "Ach, bože, spamätaj sa! Si predsa chlap!" Akonáhle som to dopovedal, premohol ma zvláštny pocit, že ma niekto sleduje. Pozrel som sa na sklené dvere a na malý strom za nimi. V korune toho stromu... ach, už mi načisto šibe! Prešiel som až k dverám a zatiahol som závesy. V izbe zrazu nastala čiernočierna tma. Aj keď som si nevidel na špičku nosa, nejako som sa dostal k posteli. Samozrejme, že som sa pri tom potkol aspoň štyrikrát; to by som nebol ja. Na posteli som sa vyzliekol donaha - spať v tom horku oblečený by nebol dobrý nápad, aj keď nerád spávam holý. Nakoniec som ale usúdil, že je to predsa len pohodlnejšie, zakryl som sa s plachtou a zavrel oči.
Prebudil som sa na pocit chladu. Pootvoril som oči a snažil som sa rozpoznať miestnosť, v ktorej som sa nachádzal. Cez závesy som spozoroval prvé ranné lúče svetla, ktoré sa snažili prebiť do izby. Ale počkať, niečo tu nehrá... Pomaly, čachtavo som vstal a odhrnul som závesy. Keď som si uvedomil, čo vidím, premohol ma pocit strachu. Dvere k bazénu boli otvorené! Ale ako je to možné? Veľmi dobre si pamätám, že som ich zatváral!
Keď som sa spamätal, rýchlo som ich zavrel a prebehol k posteli. "Jak je to, kurva, možné?!" Nechápal som to. Jedine... jedine, že by niekto tie dvere otvoril. Ale ako sa mu to podarilo? Boli zavreté znútra. A na čo by to robil? Potrebujem pomoc.

Daisukeho priznanie: 1/2

14. května 2012 v 16:06 | Lucy - Terkina a Shikitina sestirčka xD |  Priznanie
Yo! ^_^ je tu prvý diel mojej novej poviedky :-) Daisukeho priznanie. Aj tento diel je rozložený na dve časti, lebo je to moc dlhé ( a to to ešte ani nemám dopísané =D ) tak snáď sa Vám bude prvá čas Daiskeho priznania páčiť n_n



Meno: Kuroshi Daisuke
Vek: 18 rokov
Oči: zelené
Vlasy: čierne

Ešte chcem pripomenúť; priama reč sa označuje dvoma čiarkami dole a dvoma hore, ale keď som to vložil a na blog, samé sa mi to prenastavilo tak, že obe interpunkčné znamienka sú hore, čiže takto: " " a fakticky sa mi to tu nechce celé prepisovať a ešte sa ospravedlňujem za to, že poviedka nemá odseky. Aj tie som robila, ale sem sa mi nehodili... - prepáčte. A ešte sa chcem ospravedlniť za prípadne gramatické chyby, píšem rýchlo a niekedy sa mi podarí napísať niečo zle.
A teraz niečo k veci: je to yaoi. Komu sa nepáči, nech nečíta.

Sedel som v lietadle. Vľavo odo mňa sedel chlapec, mohol byť tak o štyri roky mladší odo mňa. Najprv som bol zaskočený, že cestuje lietadlom sám - čo som si naozaj mohol myslieť len ja -, a potom som zbadal, ako si k nemu sadá nejaká žena a podáva mu cukríky. Zas som len prevrátil oči nad vlastnou hlúposťou. Vpravo odo mňa bolo sedadlo voľné, tak som si tam položil kabelu, do uší som si dal sluchadlá a počúval som dovtedy, kým sa mi nevybila baterka. Trochu ma to nahnevalo, avšak v lietadle zástrčka nie je - akoby aj mohla byť, že? - tak som sa musel uspokojiť s knihou, ktorú mi nabalila moja milovaná sestrička. Po pár listoch som to vzdal, tá kniha ma doslova iritovala. Nie je to tak, že by som nemal rád knihy, čítam len iný žáner ako segra. Určite dám prednosť detektívke pred romantickými chlácholmi. To však ona furt nevedela pochopiť a podstrkovala mi jej najobľúbenejšie knihy vždy, keď mala možnosť - ako napríklad teraz. V lietadle bola taká nuda, že som sa uchýlil aj k čítaniu tejto hlúposti, no hneď som to vzdal. Radšej sa teda pokúsim zaspať. Áno, to som si myslel, že si pospím. Akonáhle som však zavrel oči, za mnou sa ozval detský plač. To decko bolo tak hlasné, že by prebudilo aj moju starú mamu, a to vás ubezpečujem, tú by neprebudil ani dupot koňov. Fajn, zaspať sa mi nepodarí. Budem musieť pár hodín sedieť a čumieť do blba. Okrem toho letím do krajiny, v ktorej je také teplo, že sa tam po pár dňoch usmažím; s mojou úžasnou pokožkou, ktorá nič neznesie... a prečo tam vlastne letím? Kvôli mojej milovanej mamičke, ktorá mi toľko vtĺkala do hlavy, aby som si vzaľ voľno z brigády a niekam odcestoval na dovolenku, až som pod jej nátlakom nevydržal a súhlasil. Samozrejme, že miesto vybrala ona. Odmalička totiž chcela, aby som navštívil "najkrajšie kúty sveta". Tieto myšlienky mi behali hlavou, keď vtom ma z nich vyrušila turbulencia. Ach, ako ja neznášam let lietadlom!
Kým som sa dostal do hotela, prešla snáď večnosť. Všetky tie vybavovačky a dlhé cesty neznášam tak, že by som vraždil, len aby som to už nikdy nemusel podstúpiť. Jediné, na čo som sa ako tak tešil bol bazén - nie more, bazén -. Nepotrebujem, aby ma tí úchylní Arabi očumovali pri tom, ako sa kúpem v mori. Síce... pri bazéne ich bude aj tak veľa... Ach, to je fuk! Nemám rád morskú vodu. Vždy sa mi dostane do očí a potom to hrozne štípe. Hej, teraz vám musím pripadať riadne šibnutý... och. Za toto môže moja matka. Určite...

Kokuhaku: Last flowers

13. května 2012 v 18:38 | Lucy - Terkina a Shikitina sestirčka xD |  Iné videá
A poslednou lekciou bude život.


Kokuhaku - Priznanie

13. května 2012 v 18:32 | Lucy - Terkina a Shikitina sestirčka xD |  Movie
Študent A chcel zabiť, ale nedokázal to.
Študent B zabiť nechcel, ale zabil.




Čo je vašou najväčšou ochranou? Sú to vaši rodičia? Je to zbraň? Váš najväčší spoločník a ochránca je zákon na ochranu mladistvých. Podľa paragrafu 41 trestného zákona mladistvých nie ste trestne zodpovední. Nemôžete ísť do väzenia.
Úžasné, však?

Budem im hovoriť študent A a študent B.
Študent A má výborný prospech v škole a navonok je bezproblémový.
Od základnej školy chytá psov a mačky, aby ich mučil k smrti na svojom ,,stroji na popravu".
Študent B sa v škole snažil vyniknúť v športe.
Skap, skap, skap, skap!

Pôvodne som sem chcela písať dlhú recenziu na tento film. Lenže keď som nad tým premýšľala, nedokázala by som to napísať tak presvedčivo, aby som vás zaujala tak moc, že by ste si to chceli okamžite pozrieť. Tak sem len v skratke napíšem, o čom film je a aké mám z neho pocity. Najprv by som chcela napísať, že obdivujem Japoncov za to, ako dokážu vytvárať prípady a postupne ich odkrývať a ako dokážu vytvoriť tak... pochmúrnu atmosféru, ktorá bola v tomto filme.
Citlivých ľudí film doslova omráči. Tento film rozhodne nie je na zabitie voľného času. Myslím, že pri ňom sa zamyslí každý nad životom a nad tým, aký má život cenu. A nad tým, aké je smutné, že si niekto život neváži...

Film sa začína odohrávať v triede, kde učiteľka rozpráva príbeh o tom, ako umrela jej dcéra a ako postupne odkrýva skutočnosť, že vie, kto je vrah jej dcéry. Nie, kto sú vrahovia jej dcéry. Sú to jej žiaci , žiaci, ktorých budeme prezývať A a B...
Každý vedú pochmúrny, bezradostný život, ktorý si nevážia a neuvedomujú si, aký má život hodnotu. A nie len hodnotu ich života, ale života iných ľudí. Učiteľka ich nenávidí, no nechce ich zabiť. Radšej im otvorí oči, no zároveň sa im pomstí... A poslednou lekciou, ktorú im dá, bude život.




Um
.
.
.
Kecám. :-)