Červenec 2013

Kde som srdce zanechal

16. července 2013 v 20:02 | Lucy - Terkina a Shikitina sestirčka xD |  Jednorázovky
Takže, ľudia. Musela som to zo seba nejako vypudiť. A bohužiaľ, moc to nepomohlo.
Ale napadla ma jedna skvelá vec... po tejto manile, ktorou som si len vybila zlosť na svete, vám prinášam v ďalčom článku anketu.


Milujem horory, pretože ich jediným účelom je ma vystrašiť.

Prší. To bolo jediné, čo môj mozog v tej chvíli vnímal. Nebol dosť vyvynutý na to, aby dokázal prijať to, čo práve vidia oči. Nedokázal pochopiť, prečo ten divný starý človek hádže hlinu na bezduché telo môjho milenca, prečo je tu toľko ľudí a všetci sú odetí v čiernom. Niektorí plačú, iní len stoja s očami úpretými do zeme a niektorí vyzerajú, že je im to srdečne jedno. Aj ja len stojím. Neplačem. No srdce mi vynechalo úder. S každým prihodením hliny to urobí znovu. Kiežby... kiežby prestalo biť úplne.

Milujem komédie, lebo ich jediným účelom je ma rozosmiať.

Neznášam ľudí. Nenávidím ich tak moc. Nenávidím tie ch trápne, falošné reči typu: "Ja ti rozumiem." "Ja viem, aké to je." "Chápem ťa." "Mrzí ma to." Ale zo všetkých najviac neznášam vetu "To bude dobré." A nemôžem ich zastaviť. Stoja v rade, aby mi podali ruku, do ucha mi zašepkali tieto plané rečičky a šli ďalej. Nemajú ani najmenšie ponatie, ako sa cítim. Nikdy, nikdy nikto nepochopí, ako sa cítim, kým to na vlastnej koži nezažije. Ale čo iné by mi aj povedali?

No rozprávky neznášam, lebo mi vnucujú pocit nádeje na dobrý koniec.

Všetci sú preč. Opustili ma... a opustili jeho. Jeho hrob. On, narozdiel odo mňa, ľudí miloval. Dával im všetko, čo mal. No neuvedomoval si jednu vec. Že dobro vždy nezvíťazlí nad zlom.
"Dobro zvíťazí!" Toto bola posledná veta, ktorú mi povedal. Dobro zvíťazí, heh... "Rozhladni sa okolo, tu máš to svoje dobro!" Ticho. "Tu máš... to svoje dobro." Do oka mi padla kvapka dažďa. "Dobro nezvíťazí nad zlom, láska..." Potom som sa len točil a odišiel. A svoje srdce nechal v tom hrobe.


Heh, no ja už nemilujem vôbec nič...