Leden 2015

Akatsuki tattoos

30. ledna 2015 v 14:04 | Lucy - Terkina a Shikitina sestirčka xD |  Akatsuki
Dať si kerku vyžaduje odvahu, keď je to do konca života


Stávka: Kapitola 4

28. ledna 2015 v 22:33 | Lucy - Terkina a Shikitina sestirčka xD |  Stávka

A je tu trochu kratší diel, ale snáď sa bude páčiť :)

Jediný, kto sa Kakuza nezľakol, bol Hidan. Itachi rozmýšľal, či to pripísať jeho sprostosti alebo odvahe. Nakoniec sa rozhodol pre prvú možnosť.
V skutočnosti sa Kakuza nebál z princípu. Sú partneri, bojujú spolu. A keď bol Hidan v kuchyni medzi všetkými členmi Akatsuki, to jeho partner bol ten, ktorého sa všetci tak báli. Hidan odrazu pocítil hrdosť na to.
Kakuzu stál vo dverách, z očí sa mu odrážal výsmech. Než stihol otvoriť ústa a znovu do Hidana rypnúť, Hidan pribehol k nemu, chytil ho za ruku a potiahol ho pár metrov od kuchyne. "Kakuzu, počúvaj..." Kakuzu ho prerušil. "Kým neznášaš zlaté vajcia, tak sa ani nenamáhaj, Hidan. Ja dohliadam na príjmy v Akatsuki, a nikto okrem mňa prístup k tomu účtu nedostane - bez výnimky. Jasné?" Hidan vzdychol. Premáhal sa, aby Kakuzovi nepovedal nejakú odpornú štipľavú poznámku. "Ja už potom niečo vymyslím... budem ti to dlžný. Len... len... si môj partner! Mali by sme sa podporovať! Nestrápni ma pred nimi, Kakuzu. Prosím..." Kakuzu nadvihol obočie. "Čo si to povedal? Počul som dobre?" Hidanovi jemne klesla hlava doľava. Robil to vždy, keď nechápal. Takže vlastne skoro stále...
"Čo myslíš?"
"Zopakuj to," prikázal mu Kakuzu a bol čím ďalej tým viac pobavenejší. "Ale ja neviem, čo myslíš!" Hidanovi už červenala tvár. Kakuzu pokrčil plecami, otočil sa a pobral sa na odchod. "Kakuzu, počkaj, prosím! PROSÍM!" Chytil Kakuza za ruku a ťahal ho späť k sebe. Ten mal už dosť, premáhal sa, aby sa nerozosmial. "Hidan mu povedal - prosím - a dokonca trikrát za päť minút. Otočil sa k nemu: "Nie, nedám prístup k tak veľkej čiastke bande dementných idiotov." Kakuzu sa odvrátil od Hidana. Stál tam Pein. "Tak už dosť, Kakuzu. Som tvoj šéf a prikazujem ti, aby si mi dal okamžite kartu a pinkód!" Pein sa snažil o hrozivý tón, ale Kakuzu ho vysmial. "Och, áno? Prosím, dám ti ten účet - ale keď ho tvoji "poddaní" minú za dva dni a Akatsuki ostane na mizine, tak ti už ani tvoji bijuu nepomôžu. Pretože peniaze sú základ, naša jediná istota..." Kakuzu sa pustil do rečníckeho prejavu o hodnote peňazí. Keďže každý člen Akatsuki počul tento prejav už minimálne dvadsaťkrát, z kuchyne sa ozval výhražný krik: "Kakuzu, neopováž sa zas hovoriť o hodnote tých tvojich blbých peňazí!" Pein si klepol po čele. Dementi. Jeho poddaní dementi. A Deidara (niekedy Pein premýšľal, že nie je o moc chytrejší od Hidana*) týmto právoplatne zabil možnosť dostať sa k účtu.
"Och, no jasné, Deidara! Nebudem vám rozprávať o blbých peniazoch a ani k nim nebud-..." Kakuzu nedopovedal myšlienku. Hidan to už nezvládol, vybuchol a ako boh pomsty doslova vyskočil na Kakuza. "NIE, KURVA! PRESTAŇ BYŤ VZŤAHOVAČNÝ A OKAMŽITE NÁM DAJ, KURVA, PRÍSTUP K NAŠEMU ÚČTU, TY SRAČKA, INAK ŤA NAOZAJ ZABIJEM!" Kakuzu zo seba Hidana skopol, zívol si a otočil sa mu chrbtom. "Nie je mi dobre, idem si ešte ľahnúť. O päť minút ťa čakám hore aj s mojim jedlom." Pein už štartoval, v hlave mal snáď milión spôsobov, ako by Kakuza - nebyť jeho kinjutsu, vďaka ktorému je takmer nesmrteľný - zmasakroval, ale Hidan ho zadržal. Ten moc múdrosti nepobral, no svojho partnera poznal. A vedel, kedy podpichuje, kedy je naozaj nahnevaný, kedy vyhrážky ostanú vyhrážkami, kedy nie. A kedy ho vyzýva. A práve teraz sa to stalo. Bolo jedno, akú veľkú mal Kakuzu lásku k peniazom. Všetko, čo vravel, bola pravda - členovia Akatsuki sú voči peniazom nezodpovední a on jediný s nimi dokáže narábať. No bol aj čestný, mal nejaké zásady a tie dodržoval. A peniaze na účte neboli jeho, patrili celej organizácii. Prístup k účtu mal v pláne Peinovi dodať, no mal príležitosť zhodiť Hidana pred celou organizáciou a nevyužiť to?
A Hidan to vedel.
No nechcel vyzerať pred ostatnými ako slaboch.
*
Keď Hidan podal Kakuzovi sediacemu v posteli sushi, Kakuzu ho odložil na bok a zaškeril sa na Hidana. Tomu navrela žila, ale snažil sa ignorovať svoje emócie. "Stavme sa," prehovoril odrazu Kakuzu. Hidan sa naňho pozrel a pokrčil čelo. "Hm?"
"Celý týždeň sa budeš o mňa starať - ako ti nakázal Pein.."
"Nie, že by si to nejako potreboval, vyzeráš byť zdravý," odfrkol Hidan. "To nie je tá stávka, Hidan. Po celý týždeň mi nepovieš jedno zlé slovo, raz mi neodvrkneš, ani jeden vulgarizmus a urobíš, čo ti poviem." Hidan preglgol. Kakuzu sa s ním chce staviť o to, že to nezvládne. A Hidan vedel, že je to tak. Otvoril ústa, ale Kakuzu pokračoval: "Chceš prístup k tomu účtu, nie? Chceš si predsa šplhnúť u šéfka." Hidan zavrtel hlavou. "Čo ty o tom kurva vieš?! Pein mi je ukradnutý, tu ide o moju hrdosť!" Kakuzu sa víťazoslávne usmial. "Aspoň si si to priznal. Tak čo ty na to? Stávka?" Hidan prikývol. "Stávka," odpovedal a pomyslel si, že toto ešte oľutuje.


*prepáč, Deidara, to si nezaslúžiš :D

Creation of the Akatsuki; a že Boh neexistuje...

27. ledna 2015 v 19:45 | Lucy - Terkina a Shikitina sestirčka xD |  Akatsuki
Pozor, spoiler a také tie veci...


Posledné dva dni som dávala mojim kamarátom za úlohu nájsť mi hru Naruta na xbox 360, kde sa nachádza dejová línia s Kakuzom a Hidanom. No a keď mi ju jeden dobrý kamarát konečne našiel, našla som niečo aj ja...


Takže, o čo ide?
Myslím, že každý, kto aspoň trochu sleduje môj blog, vie, kto sú moji obľúbenci a kto nie (v preklade, Akatsuki - ostatné postavy ma fakt nezaujímajú, s výnimkou Shikamara a Anko, ktorá bola naposledy tak pri chunninských skúškach).

Ako menšia som mala doma playstation 2 a veľa veľa hier Naruta. Dnes nemám ani jednu, keďže Playstation sa mi pokazil.
Ale o to tu nejde, ako som už napísala vyššie, hľadala som hru na xbox 360. Neviem, ako som sa dostala na comicvine.com, ale ďakujem !Bohu!, že som sa tam dostala a našla som info o Hidanovi.
To, čo tam bolo, som už všetko poznala, až na jeden screenshot, pod ktorým bol popis: Hidan pred tým, ako sa dostal do Akatsuki. A keďže ja sa chytím všetkého, začala som snoriť. A keďže mám skvelých otaku kamarátov, ktorým naozaj ďakujem, prišla som na to, o čo sa jedná.
A nemyslela som si, že to niekedy napíšem, ale po tomto mám Akatsuki ešte radšej.

Jedná sa o časť z hry Naruto Shippuuden: Ultimate Ninja Storm Revolution; s názvom: Creation of the Akatsuki.
Celá táto časť je o tom, ako boli Akatsuki stvorení, vy sami sa tu hráte minimum, pretože väčšinu času zaberajú OVA.
Našla som na youtube tú hru postrihanú a časovo to vychádza na jeden klasický diel anime. Takže v podstate máme diel o tom, ako vznikli Akatsuki.

Keď som ešte nevedela, o čo ide, ale už som tušila, že vyšlo niečo, kde je nové info o Akatsuki, zalarmovala som Shikiten (čítaj zaspamovala som ju 100 nezmyselnými slintajúcimi správami).
No a potom som zalarmovala celú Otaku komunitu a veľmi rýchlo som dostala odpoveď :3


Stávka: Kapitola 3

26. ledna 2015 v 22:30 | Lucy - Terkina a Shikitina sestirčka xD |  Stávka

Deň po tom, čo ochorel Kakuzu:
Hidan, nadávajúc, šiel do kuchyne pre niečo na jedenie. Ako k nej kráčal, všimol si pri kuchyni stáť Kisameho. Hidan sa naňho zamračil, a keď chcel otvoriť dvere od kuchyne, Kisame ho chytil za ruku a strhol mu ju z kľučky. "Nikam!" Hidan začal prskať. "To si, kurva, robíš prdel, nie?! Prečo nemôžem ísť do kuchyne?" Kisame hrdo zdvihol nos. "Ja tu strážim!" Hidan vypulil oči. "A čo asi, pomaranč?" Skôr, než Kisame zareagoval, kopol doprostred dverí. Nevykopol ich však, ako čakal, namiesto toho prerazil nohu do druhej miestnosti. "ČO KURVAAA!"

Stávka: Kapitola 2

25. ledna 2015 v 22:34 | Lucy - Terkina a Shikitina sestirčka xD |  Stávka

Hidan sa prebudil na hluk. Otvoril oči a hľadel na biely plafón. Keď sa pozrel smerom ku Kakuzovej posteli, jeho partner ešte stále spal. Hidan sa tomu čudoval, lebo normálne vstával skôr ako on. Vlastne, za tú dlhú dobu bol toto prvýkrát, čo Kakuza videl skutočne spať. Kakuzu chodieval spať väčšinou omnoho neskôr ako Hidan a vstával skoro. Áno, občas šiel spať zarovno Hidanom, ako včera.
Hidan vstal potichu z postele a opatrne prešiel ku Kakuzovej posteli. Kakuzu, so strapatými vlasmi, kľudne oddychujúc, zrazu neprišiel vôbec Hidanovi nebezpečný. "Mám ťa radšej, keď spíš," povedal si sám pre seba. Zrazu sa za Hidanom ozval strašný buchot. Hidan sa zľakol, nadskočil... a Kakuzu otvoril oči. Hidan preglgol, po prvýkrát v živote nevedel, čo vypustiť z huby. Kakuzu si jeho prítomnosť ale moc k srdcu nebral, vstal - bol v teplákoch a tričku - a prešiel ku dverám, spoza ktorých sa ozýval ten buchot. Akonáhle otvoril dvere, dnu doslova padol Deidara. Vlasy mal celé rozcuchané a na tvári mal zlostný výraz. "Ehm..." Kakuzu sa naňho pozeral s nenávisťou v očiach. "Vzbudil si ma," povedal priškrtene a pozeral pritom priamo na Deidaru. Z toho začal vyprchávať život. "Ja... nevedel som, že ešte spíš, Kakuzu... hehe," pokúsil sa ospravedlniť. "Na hádku sú vždy minimálne dvaja, však?" Kakuzu vystrčil hlavu z dverí a uvidel tam Sasoriho, ktorý sa narozdiel od Deidaru nepozeral vystrašene, ale totálne nezaujato. "Pche..." Kakuzu pochopil.

My dvaja vstúpime do dejín: Kapitola 3

24. ledna 2015 v 16:53 | Lucy - Terkina a Shikitina sestirčka xD |  My dvaja vstúpime do dejín

Every now and then
I get a little bit terrified
And then I see the look in your eyes
Nepamätám si, čo sa stalo potom...
Keď som precitol, sedel som na zemi a opieral som sa o stenu. Predo mnou ležalo telo dieťaťa, ktoré Hidan znetvoril... a na druhej strane miestnosti, pri stene, ležal Hidan. Vlasy mal presiaknuté krvou,
lepili sa mu na tvár. Vlastne... bol od krvi úplne celý. Vytušil som, že to nie je len krv toho dieťaťa - musel som mu niečo urobiť. A keď som sa nad tým zamyslel, bolo mi to jedno.
Pri pohľade na miestnosť, v ktorej som sa nachádzal, sa mi zdvíhal žalúdok. So smútkom v očiach som prekročil mŕtve telo dieťaťa a ani neviem ako, ale dostal som sa von z nemocnice. Cítil som ťarchu a neskutočnú vinu a myslím, že ten pohľad sa mi vryje do pamäti už navždy.

Pršalo. Pomaly som kráčal smerom od nemocnice. Potácal som sa. Kedysi som si myslel, že môj život už nemôže byť horší, prázdnejší. A potom, keď som stretol to monštrum, prázdnotu v mojom srdci ešte prehĺbil, vyvŕtal tam čiernu dieru, surovo, agresívne. A ja som sa potreboval zbaviť toho, kto mi to spôsoboval. A vtedy, keď som zastal a vzhliadol k oblohe, vedel som, čo sa musí stať.

Nemôžeme žiť obaja...

Téma týždňa: Zakázané

24. ledna 2015 v 14:12 | Lucy - Terkina a Shikitina sestirčka xD |  Téma týždňa
Pod týmto pojmom si každý môže predstaviť niečo iné.
Myslím, že celkom vhodné prirovnanie je téma homosexualita, keďže na Slovensku sa momentálne bude konať re***endum zrovna na túto tému.
Hoci je to dosť citlivá téma, som ochotná sa do nej pustiť.

Ako v škole, tak aj doma som počula rôzne názory. Sama som premýšľala, že ak by som šla na re**rendum, aké odpovede by som napísala. Kamarátka ma doslova núti, aby som odpovedala nie.
Vzhľadom na to, aký obsah má aj môj blog, je vám asi jasné, na ktorú stranu sa prikláňam.
No tu nejde o žiadne sympatie; zakázanie manželstva (manželstva, teraz nepíšem o druhej otázke!) je podľa mňa kruté obmedzovanie. Nejde tu len o oficiálny záväzok, ale aj fakty, ktoré to obnáša; príklad: v nemocnici nepúšťajú k pacientovi nikoho okrem príslušníkov rodiny.
Nevidím dôvod, prečo by sa homosexuálne páry nemali brať, nemyslím si, že to niekoho obmedzuje, pohoršovanie, to je už iná vec, ale pre mňa sú to zastaralé názory. Konzervatívni ľudia, ktorí si nevidia ďalej než na špičku nosa, sú tí, ktorí sa
agresívne stavajú voči takýmto párom.
Dvaja muži či ženy spolu budú tak či tak, tak prečo im neumožniť sa aj vziať?
Je to niečo podobné ako rasová príslušnosť či pohlavie. Som žena, tak mám obmedzený výber (napríklad pracovná činnosť).
Mne osobne by bolo veľmi blbé, keby som prišla na re**rendum a odpovedala kladne, moja mama sa vždy riadila heslom "ži a nechaj žiť" a oni sú predsa ľudia ako my, svoju orientáciu si človek nevyberie.

Čo sa týka druhej otázky, adopcie detí, toto je otázka, ku ktorej ani nie som schopná sa nejako vyjadriť, pretože v tomto sa neviem sama rozhodnúť, čo by bolo lepšie.
Dieťa môže mať otca a matku, no otec môže byť alkoholik a matka sa o dieťa nemusí zaujímať, proste neharmonická rodina. A môže mať dvoch milujúcich otcov či mamy :-)
Lenže, keďže sa nachádzame na zaostalom Slovensku, skôr by to dieťaťu ubližovalo kvôli okoliu, ako je napríklad škola.
Výsmech, ktorý by musel znášať od svojich rovesníkov, by bol určite horší ako samotný fakt, že vyrastá s ľuďmi rovnakého pohlavia.
A nie, ja osobne si nemyslím, že vyrastanie medzi takýmito ľuďmi môže mať dopad na jeho sexuálnu orientáciu.
K tretej otázke sa vyjadrovať nebudem.

Ďalším skvelým príkladom je váha. Aj keď sa naozaj niektoré ženy (nebudeme si klamať) naozaj len vyhovárajú, sú prípady, ktoré naozaj nemôžu schudnúť kvôli silným génom či poruche štítnej žľazy.
Obzvlášť trpia mladé dievčatá, ktoré vidia všade na bilboardoch, plagátoch a na internete len vychudnuté modelky.
A zakazujú si samé jesť.
Horší prípad; keď im zakazuje jesť ich vlastná matka. Stretla som sa už aj s takými príkladmi.
Ja sama som bola viac pri sebe, keď som bola menšia a aj keď som nebola zas nejako extrémne tučná, mala som problémy jesť na verejnosti. Mala som pocit, že do seba niečo hodím a zrazu... všetky oči na mne ;)
Nechcem si tu samozrejme obhajovať ľudí, ktorí pre svoje zdravie nič nerobia, len sedia doma pred telkou a jedia.

V mojich očiach je zakazovanie to rovnaké, čo obmedzovanie.
A je dobré vedieť, kedy prestať, ale predsa len, žijeme len raz, tak sa nenechajme zastaviť názormi druhých a nezakazujme si to, z čoho my máme radosť.

Môj prvý článok na tému týždňa, neviem sa extrémne dobre vyjadrovať, tak prosím o prepáčenie. Dúfam, že tie články budú časom hodnotnejšie.

Stávka: Kapitola 1

24. ledna 2015 v 0:52 | Lucy - Terkina a Shikitina sestirčka xD |  Stávka

Ahojte! Takže, ako som písala, je tu poviedka KakuHi. Ale... nakoniec som sa rozhodla, že poviedka bude kapitolová, lebo som došla s, myslím si, obstojným nápadom :-)
Dúfam, že sa prvý diel bude páčiť, je to len taký úvod.

Poviedka je venovaná Shikiten, dúfam, že si ju nakoniec užiješ! MTMR! :)

Hidan hľadel do okna. Nachádzal sa v až moc veľkej izbe, ktorú zdieľal so svojím týmovým partnerom.
Prázdne, biele steny Hidana deprimovali, nábytok sa mu zdal byť sterilný, ešte aj dvere vedúce do kúpeľne takmer
splývali so stenou.
A to napriek tomu, že z okna do izby prenikalo slnečné svetlo, ktoré jemne hrialo jeho pokožku a osvetľovalo úplne
izbu. Lenže tá izba nemala dušu.
Hidan sa cítil byť unavený, viečka mal ťažké, pod očami mal tmavé kruhy, vlasy neobvykle strapaté. A bolo mu to jedno.
Odvrátil tvár od okna a zahľadel sa na priestor, ktorý mu bol po takom čase stále cudzí.
Možno to nie je izbou, možno to je tým, s ktorým ju obýva...
Hidan si oprel hlavu o okno.
Vtom sa dvere na izbe prudko roztvorili, dnu vletel jeho partner. Z toho nič, čo z neho videl, keďže chodil oblečený ako
islamská žena, usúdil, že je nahnevaný. Aspoň to prezrádzali jeho oči. Hidan nestihol ani otvoriť ústa, Kakuzu ho prudko chytil za
krk a zdvihol do vzduchu. "Čo zas..." pokúsil sa prehovoriť, ale Kakuzu si buchol o zem takou silou, že Hidanovi sa zahmlilo
pred očami. Než sa stihol nadýchnuť, ucítil na svojich perách Kakuzuho nohu. Akonáhle ho kopol, začul chrupnutie. Kakuzu
Hidanovi zlomil sánku. A aby toho nebolo málo, znovu ho zdvihol zo zeme pravú ruku mu začal vykrúcať dohora. Hidan sa pokúsil
mu niečo povedať, no prudká bolesť v sánke mu to nedovolovala. Zavrel oči a snažil sa predýchavať to, čo mu Kakuzu práve
robil; vždy sa cítil byť tak strašne ponížený. Nikdy to nebol férový boj. Nikdy nedostal príležitosť...

Keď niekto vošiel do ich izby, Hidan vedel, že je zachránený. Netušil, kto to je, v hlave mu dunelo, ale bol mu naozaj
vďačný. Kakuzu Hidana oustil, ten padol na zem...

Vzbudil sa, keď bola už tma. Prvé, čo uvidel, bol Kakuzu, ktorý ležal vo svojej posteli a niečo čítal. Jediné osvetlenie
v izbe vychádzalo z nočnej lampy. "Takto si akurát pokazíš oči," odfrkol Hidan. Ležal ešte stále na zemi, v tej istej polohe.
Jeho partnerovi na ňom absolútne nezáležalo, zmlátil ho do bezvedomia a tam to končilo. A to Hidanovi zdvíhalo tlak.
"Vau, ty vieš zo seba dostať aj niečo, čo má hlavu a pätu," zachichotal sa Kakuzu. Jeho hlas bol drsný, moc hlboký aj na
muža. Hodil sa skôr k nejakému netvorovi.
Hidan sa pokúsil postaviť. Všetko ho bolelo, mal chuť Kakuza poprosiť, aby mu pomohol, ale jeho hrdosť mu to nedovolovala
a Kakuzu by sa mu aj tak len vysmial.
Keď sa po značnej námahe postavil, potkol sa o vlastnú nohu a znovu padol na zem. A potom sa stalo niečo, čo by nikdy
nečakal. Na ramene ucítil Kakuzov dotyk. Nie na ramene poranenej ruky, ale zdravel. vytiahol ho hore a zdvihol ho na ruky.
Bez jediného slova. Hidan naňho vyjavene pozeral, ale Kakuzu nič nehovoril, len ho preniesol do jeho postele a
sadol si k nemu. Kakuzu chytil Hidana za tričko. "Čo robíš, kurva?!" zvreskol Hidan inštinktívne a Kakuzu otrávene vzdychol.
"Chceš, aby som ti napravil rameno alebo nie?" spýtal sa podráždene. Hidan si porazenecky prevliekol tričko cez zdravú ruku
a krk a potom ho opatrne cez zranenú stiahol zo seba úplne. "Vidím, že sánka sa ti už uzdravila," poznamenal Kakuzu.
Hidan si uvedomil, že má pravdu. Mohol normálne rozprávať, sánka ho nebolela. Toto bolo jedno z kúziel Jashinizmu, no bol
v tom aj háčik - ako napríklad jeho rameno. Ak sa stane, že pri zranení sa časť tela neprirodzene vykĺbi, telo nie je
schopné sa samo regenerovať. Ako napríklad pri takomto vykĺbení alebo pri odtrhnutí. A vtedy mu musí pomôcť Kakuzu.
Kakuzu pridržal jednou rukou rameno a druhou trhol Hidanovou rukou. Hidan sa neovládol, začal vrieskať. Ďalšia výhoda s
háčikom; bolesť je síce preňho neuveriteľná slasť. Ale len kým stojí v kruhu. Inak je preňho utrpením ako u každého iného
človeka. "Aaach!"
A zrazu Kakuzu prestal, kĺb bol na svojom mieste. Ale Kakuzu tam stále sedel... jedna jeho ruka stále držala Hidanovo rameno,
ktoré ho neznesiteľne bolelo... a tá druhá sa dotýkala predlaktia. Kakuzu ho jemne hľadel po ruke. Hidanovi sa zježili
chlpy na tele, keď si to uvedomil. Bol na Kakuza nalepený viac, než by mu bolo príjemné a tlmené svetlo v miestnosti ho
zrazu priveľmi nervózňovalo. "Ďakujem!" vyhrkol a prudko sa postavil. "Idem už spať!" A rýchlo namieril k druhej posteli.
Kakuzu sa zrazu tváril prekvapene, tiež sa postavil a začal liezť do druhej postele k Hidanovi. Hidan mal zrazu bulvy asi
trikrát väčšie než obvykle. "ČOTOROBÍŠ?!" Kakuzu sa zatváril pobavene. "Hidan, toto je moja posteľ."
Hidan z nej vyletel ako obarený a hodil šípku do svojej postele. Predtým, než zavrel oči, ešte stihol Kakuzovi vytknúť,
že ho nechal do večera ležať na zemi. "Ale veď som ti to rameno napravil," obhajoval sa Kakuzu. "Až po tom, čo si mi ho
vykĺbil. A keby ti na mne aspoň trochu záležalo, urobil by si to hneď a nie až po mojom prebudení!" Na to sa Hidan otočil
a tváril sa, že spí. Predtým, než skutočne upadol do spánku, začul ešte Kakuza niečo si mrmlať...